Prečo chodiť do školy pre Kňažky Bohyne LADA?

  • Naša škola vytvára priestor pre kontakt so svojím vnútorným svetom, so svojím svetlom, so svojou Ladou. Každá sme iná, každá má svoj vlastný príbeh, svoju vlastnú cestu. Sme tvoriteľky, darkyne života. Sme tie, ktoré dávajú lásku, súcit, starostlivosť, nehu. Len spokojná, naplnená, vyživená žena môže dávať druhým. Len žena, ktorá pozná samu seba, so všetkými kladmi aj zápormi, vie, čo ju robí šťastnou a spokojnou.
  • Sila ženského kruhu je veľká. My ženy máme v sebe veľa tvorivej božskej sily, dokážeme ňou tvoriť, liečiť alebo aj ničiť. Kruh vytiahne zranenia, tiene ale aj dary. Budeme si navzájom zrkadlami, oporami. Budeme pracovať s telom, ale aj duchom.
  • V našom kruhu žien oslavujeme prirodzenosť, rôznorodosť, veríme v zdravé vzťahy medzi ženami, poskytujeme láskavú podporu, neposudzujeme, nesúťažíme a snažíme sa pochopiť.
  • Kontakt s Ladou v sebe je taký potrebný a taký opojný, že ženy si (z našej skúsenosti) čoskoro samé nájdu čas aj svoj špecifický spôsob, ako sa venovať svojmu vnútornému životu (každý deň, čokoľvek sa deje v ich externom živote). To je aj hlavným cieľom našej školy.
  • Ženy sa takto stretávali odpradávna.  Moja (Zuzkina) milovaná babka, ktorá prežila 2 vojny, smrť 2 detí a jednu svoju klinickú, manželstvo (aspoň ja som to tak vnímala) bez lásky a celkovo náročný život, mala svoj denný rituál. Každý večer, čokoľvek sa dialo, sa pekne obliekla, učesala a išla pešo 2 km cez dedinu do kostola. Asi po 3 minútach cesty sa k nej pridala jej sestra a najlepšia priateľka v jednom, postupne po ceste ďalšie ženy a za tých 20 minút si spoločne pekne pokecali. Následne strávila hodinu v kostole v modlitbe/v dialógu sama so sebou, so svojou dušou... Po omši ešte nasledovala cesta domov s priateľkami, kde všetko potrebné prebrali. Keď sa vrátila domov, svojou žiarou presvetlila celý dom. Raz za týždeň sa babka so ženami ešte chodila modliť ruženec a raz za čas chodila na priadky (medzitým strašne makala). Keď sa babka každé ráno a večer modlila, vytvárala tak silné energetické pole, že nebolo pochýb, že sa jej všetko, o čo prosí, splní. Moja babka bola múdra kňažka.
  • Škola pre kňažky sú také novodobé, organizované „priadky“. V niektorých kultúrach sa ženy takto stretávali v červených stanoch (red tents). Už aj keby „sa nič nepreberalo“, samotný čas, ktorý by ženy venovali sebe, by bol pre nich veľmi liečivý!